Používate prehliadač Internet Explorer 6, ktorý už nie je podporovaný
X
Internet Explorer 6 bol vydaný v roku 2001 a jeho posledná verzia vyšla v roku 2004. Prehliadač nepodporuje najnovšie štandardy a preto je možné, že sa Vám stránka nezobrazí správne. Používanie tohto prehliadača je aj z hľadiska Vašej bezpečnosti na internete nežiadúce.

Doporučujeme Vám nainštalovať si niektorý z moderných prehliadačov: FirefoxFirefox Google ChromeGoogle Chrome Internet ExplorerInternet Explorer OperaOpera SafariSafari
Uvedenými odkazmi sa dostanete na stránku, kde si môžete stiahnuť daný prehliadač v najnovšej verzii.

Ako vytvoriť fungujúcu menu


Je možné vytvoriť takú menu a menovú politiku, v ktorej nebude možné zadlžovanie štátov, občanov a firiem a nebude možné vytvoriť finančnú krízu.

O týchto možnostiach sa dozviete nižšie, ale najskôr musíme analyzovať dôvody, prečo terajšia celosvetová menová politika nefunguje, je finančná kríza a štáty, firmy a občania sú zadĺžený.
Ako to že celý svet je zadĺžený, je vysoká nezamestnanosť a je svetová finančná kríza?

Tu sú nasledujúce základné fakty ako

funguje tlač, emisia peňazí a obchod.

  1. Americký FED (Federal Reserve System) tlačí peniaze (doláre), ktoré nie sú kryté zlatom, ich hodnota sa určuje len na základe dohody predajcov a nákupcov surovín, tovarov a služieb. V podstate hodnotu doláru určuje v prvom rade cena ropy, lebo od ropy sa odvíja celá doprava a teda aj priemysel, lebo každý tovar treba dopravovať. Rovnako sa ropa využíva aj na výrobu umelej hmoty a iných produktov. Od toho sa následne určujú ceny všetkých ostatných surovín a služieb.
  2. Cena ropy (teda hodnota dolára) je určovaná výhradne dohodou a nezávisí ani od množstva peňazí v obehu a ani od vyhlásenia inflácie, alebo deflácie. (inflácia a deflácia je teoretické zvyšovanie alebo znižovanie hodnoty peňazí)
  3. Oficiálna Inflácia a deflácia (to je taká, ktorú vyhlasuje FED, alebo národné banky) sa neurčuje od množstva peňazí v obehu, tak ako si mnohý myslia. Je to čisto účelové vyhlásenie, ktoré vyhlasuje vždy infláciu, aj keď množstvo peňazí v obehu je menšie. Účel toho vyhlásenia je neustále zdražovanie. Aj keď je v obehu peňazí menej, tak sa stále zdražuje, čo má za následok finančnú krízu.
  4. FED ECB a iné tzv. národné banky dostávajú peniaze do obehu  cez úročené pôžičky.

Dôsledky:

Americký FED ako aj všetky ostatné banky, ktoré emitujú (tlačia) peniaze, ako napríklad ECB (Európska centrálna banka) peniaze emitujú hlavne tak, že peniaze požičiavajú. Robia to prostredníctvom bánk. Týmto spôsobom vznikne to, že si peniaze začnú požičiavať štáty, firmy ale aj občania. FED ECB a iné tzv. národné banky takto dostávajú peniaze do obehu spočiatku veľmi jednoducho. Každému kto je schopný tvoriť hodnoty, alebo sa má čim zaručiť požičajú peniaze. Stane sa to, že na určitý čas je v obehu dostatok peňazí a ľudia môžu tvoriť hodnoty, pracovať, pestovať, ťažiť. Avšak, keď ľudia začnú splácať pôžičky, tak peniaze z obehu začnú ubúdať a začína byť nedostatok peňazí v obehu. Preto sa napríklad americká FED, alebo aj ECB snaží situáciu zachrániť a získať nové štáty aby prešli na túto menu, alebo s ňou začali obchodovať, teda aby si požičali peniaze a potom ich dali do obehu. Avšak keď už nie je komu požičať, lebo si už požičal takmer každý, tak začnú peniaze z obehu rapídne rýchlo ubúdať a nastáva kríza. Za následok to má to, že ľudia čo pracovali prichádzajú o prácu, lebo už nie sú prostriedky na to aby si niekto kúpil ich produkty. Situácia by sa dala riešiť tak, že by FED a ECB vyhlásili defláciu a tovary by sa začali zlacňovať, aby mohol obchod aj naďalej fungovať, ale napriek tomu oni vyhlasujú infláciu a teda zvyšovanie úrokov v bankách. V skutočnosti však hodnota peňazí rastie, lebo ich je v obehu menej, ale nikto o tom nevie a preto sa stále zdražuje. Banky by v tom momente mali prestať úročiť úvery, lebo tieto nie je možné splatiť. Nie je totiž matematicky možné  splatiť viac peňazí ako bolo požičaných.  Tým sa stáva to, že ľudia prichádzajú o majetky a ich majetky tak získavajú banky, ktoré vlastne pôvodne natlačili bezcenné peniaze.
Je aj druhá strana minci a tou sú firmy, ktoré si vytvorili systémy na získavanie peňazí z obehu. Sú to napríklad automobilky, výrobcovia čohokoľvek, majitelia zdrojov, výrobcovia elektriny, či obchodníci s komoditami alebo internetový magnáti. Títo si vytvorili systémy ako od bežných ľudí získať množstvo peňazí. Stáva sa tak to, že nahromadia obrovské množstvá peňazí, ktoré odčerpajú zo systému a zmrazia ich na svojich účtoch. Ak peniaze stoja na účte, tak sa stávajú neproduktívne a bežný človek a malá firma tak krachuje, lebo nemá za čo vymieňať svoje tovary a služby. Týmto spôsobom nastáva ešte prudšia deflácia a cez pôžičky ešte viac ludí príde o svoje majetky. Preto neustále narastá majetok miliardárov a celkový majetok, ktorý vlastní robotnícka trieda sa neustále a kontinuálne zmenšuje.
Treba si uvedomiť, že ľudia tvoria skutočné hodnoty ako výrobky a služby z "ničoho". Teda na to aby niekto vypestoval zeleninu, alebo vyťažil ropu, nepotrebuje takmer nič, urobí to len svojou prácou. Čiže vytvorí hodnoty z „ničoho“ (nerátame minimálne náklady, lebo tie tiež boli vytvorené z „ničoho“) Skutočné hodnoty sú tvorené v prvom rade prácou, ak by to tak nebolo, systém by už dávno skolaboval. Preto aj napriek tomu že sa produkuje stále viac (teda rastie HDP) aj tak je stále kríza, lebo je nedostatok peňazí v obehu.  Nastáva však tak obrovské odčerpanie peňazí z obehu, že časť populácie, hoci by aj akokoľvek moc pracovala, tak nedokáže zabezpečiť svoje prežitie, lebo tie peniaze za ktoré by si mohla zabezpečiť základné hodnoty už v obehu nie sú, a teda ich nie je možné zabezpečiť pre všetkých. Lebo ceny na základe vyhlásenej inflácie sú stále vyššie.

 

 

Na tento nedokonalý systém, ktorého jediným výsledkom bude totálne kolaps je však veľmi jednoduché riešenie.

  1. Peniaze sa nesmú do systému dostávať cez dlh. Peniaze musia byť každému pridelené rovnakým dielom.
  2. Aby nenastala nebezpečná deflácia, tak je nutné neustále do obehu dodávať nové peniaze rovnakým prídelom pre každého. (základný príjem)
    Napriek tomu že peniaze zo systému nebudú ubúdať cez splácanie pôžičiek, tak budú obúdať dvoma spôsobmi. A to tým, že veľké firmy budú aj naďalej sťahovať peniaze z obehu hromadením na účtoch a zároveň, hodnota peňazí v prepočte na počet vytvorených hodnôt bude klesať. Jednoducho povedané. Keď sa vytvorí množstvo nových výrobkov (HDP) tak je nutné aby si ich ľudia mohli kúpiť a preto v tejto hodnote treba natlačiť nové peniaze a rovnomerne ich prideliť každému, lebo každý sa podieľa na tvorbe HDP, aj keď len ako konzument.

Aby aj tak nenastal kolaps takejto menovej politiky, je nutné sledovať a regulovať trh.

  1.  Množstvo peňazí pridelených do obehu sa musí určovať podľa vytvoreného HDP.
  2.  Musia sa regulovať ceny ropy aj niektorých ostatných základných surovín aby sa udržali na rovnakej úrovni. Aby teda nenastávala inflácia. A zákonom povolená inflácia a deflácia by mala byť 0.
  3.  Musí byť zakázané poskytovať akékoľvek neštátne pôžičky s úrokom. Čiže zákaz úrokov.
  4. Bude možné si zobrať na veľké projekty štátnu bezúročnú pôžičku.
  5. Akékoľvek nadmerné hromadenie peňazí na účtoch bude zdaňované. Čím viac peňazí na účte, tým vyššie dane. To by znamenalo aj takmer nulové dane pre nemajetných. Automaticky by sa tak reguloval trh na vyvážený, aby nikto nemal nadmerne veľa a nikto nemal neprimerane málo. Vyrovnala by sa tak životná úroveň obyvateľstva a nastala by obrovská prosperita v každej oblasti.


Zavedenie systému.

Najideálnejší spôsob zavedenia nového menového systému je prostredníctvom štátu a zákonom určiť pravdlá.

Je však možné tento systém úspešne zaviesť aj prostredníctvom tzv. Komunitnej meny.
Vyžaduje si to však niekoľko základných postupov.

  1. Nové mena sa musí prideľovať každému novému členovi v rovnakom množstve.
  2. Pridelenie peňazí musí byť výhodné a teda napríklad jedna Nová Koruna (NK) musí byť lacnejšia ako pôvodná mena, napríklad v pomere 1:2, čiže za 1 EURO dostane 2 NK, keďže však tlač NK je lacnejšia, tak emitent za zostávajúci zisk nakúpi napríklad pohonné látky  a každému občanovi tak pridelí rovnaký prídel.
  3. Každý bude dodržovať základné pravidlo a to také, že hodnota NK bude presne kopírovať hodnotu EURa, takže nebude môcť predávať svoje služby za nižšiu alebo vyššiu cenu NK ako by to urobil za EURO.
  4. Keď nastane rozmach obchodu s NK a získa si svoju pozíciu, tak jej výmenný kurz za EURo môže byť upravený tak, aby nekopírovala infláciu EURa.
     

Nakoľko je táto problematika veľmi komplikovaná a pre bežného človeka ťažko pochopitelna, bude tento článok priebežne dopĺňaný o ďalšie informácie (otázky a odpovede).

Aktuálny systém

Momentálne väčšina peňazí ktoré sú v obeju požičala ECB štátom a prostredníctvom bánk aj ľuďom. Sú to dlhové peniaze.

Jediný možný spôsob ako oddialiť krach dlhovej meny, je požičať ďalším idiotom (viď Ukrajina). Keď všetky peniaze ktoré sú v obehu treba vrátiť, tak jedného dňa nastane kríza z nedostatku peňazí. Nikto totižto hodnotu peňazí neurčuje od toho koľko ich je v obehu ale od ceny ropy, surovín a energií. Čiže ak nastane nedostatok peňazí v obehu, ktorý výrazne nastal v roku 2008, vznikne kríza a hodnota peňazí by mala rásť z ich nedostatku, ale nerastie, preto, lebo majitelia zdrojov nezlacnia. Práve naopak z nedostatku peňazí ešte zdražia, lebo si chcú kompenzovať straty. Tým pádom celý svet začne hladovať a o to im práve ide. Tak totiž zastavia odpredaj posledných zdrojov a nechajú si ich pre seba. Pochopte že oni nepotrebujú vaše peniaze. Oni potrebujú zdroje pre seba. Navyše tým že požičiavajú ďalšie peniaze, ktoré samozrejme pri ich nedostatku v obehu nieje matematicky ani prakticky možné splatiť, tak získavajú majetok dlžníkov. Nie peniaze. Oni získajú zastavené nehnuteľnosti, čiže ďalšie zdroje.
 

Šanca na zmenu tu už bola a je tu stále. 

 

Ľudia musia pochopiť, že tento terajší systém je totálny nezmysel. Pracovať by mal každý, aj tí boháči budú musieť keď sa zmení systém na taký, ktorí tu ešte nebol. Nebol tu preto, lebo ho nebolo možné zaviesť. Teraz je to prvý krát, kedy je možné ho zaviesť a je to práve vďaka počítačom. Je totiž možné zaviesť neskorumpovateľnú priamu demokraciu, kde je možné aby volil každý občan a aby si občania sami sebe určovali zákony. Niesu tým pádom potrebné žiadne politické strany ani zástupcovia. Všetko si nastavia a určia priamo občania.
Čo sa tíka zdanenia, tak každý človek niečo produkuje a za život vyprodukuje určité HDP, a peniaze vo výške toho HDP jedného života by mal mať k dispozícii bez zdanenia. Tí čo však získavajú prácu od ľudí vo veľkom ako miliardári, tí by mali byť zdanení. A to progresívne, čím viac peňazí na účtoch, tým vyššie zdanenie. Tak sa zlikvidujú monopoly a vytvoria nové pracovné príležitosti. Automaticky menšie lokálne fabriky, pracujúce pre svoje okolie a nie otročiace ne naznámich akcionárov. Tým sa zaručí výkonnejšia ekonomika, lebo sa nebudú musieť tovary dovážať zďaleka. Taktiež nový daňový systém úplne zruší nejakú nahlasovaciu povinnosť, pokladne, kontroly. Lebo nebudú potreba, jednoducho sa automaticky na konci roka zdania peniaze na účtoch a je vybavené. Tento systém už bol odskúšaný v 20 storočí v rakúsku a fungoval výborne:

PRVÉ EXPERIMENTY

V 30. rokoch dvadsiateho storocia nasledovníci Gesellovej teórie podnikli niekolko pokusov, kde mohli iniciovat projekty s peniazmi nezataženými úrokmi a tak sa usilovat prekonávat nezamestnanost a demonštrovat platnost týchto ideí. Pokusy zaviest volné peniaze boli v Rakúsku, Francúzsku, Španielsku a v Spojených štátoch. Jeden z najúspešnejších pokusov sa uskutocnil v rakúskom meste Wörgl. (7)

V rokoch 1932 a 1933 sa malé rakúske mestecko Wörgl s približne 3000 obyvatelmi pustilo do experimentu, ktorý sa stal trvalou inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa zaoberajú problémom penažnej reformy. Starostovi mesta sa podarilo presvedcit obchodníkov a mestskú radu, že môžu vela získat, ale nic nemôžu stratit, ked sa pustia do experimentu spôsobom, aký navrhoval Silvio Gesell vo svojej knihe "Prirodzený ekonomický poriadok".
Ludia s tým súhlasili a preto mestská rada vydala 32 000 "volných šilingov" (t.j. šilingov nezatažených úrokmi) krytých rovnakou sumou riadnych rakúskych šilingov uložených v banke. Za tie peniaze postavili mosty, opravili cesty, zlepšili verejné služby, vyplácali mzdy a platili za materiál, tieto peniaze akceptoval mäsiar, obuvník, pekár. Poplatok za používanie penazí cinil 1% za mesiac resp. 12% za rok. Tento poplatok musela zaplatit osoba, u ktorej sa na konci mesiaca príslušná bankovka nachádzala a to vo forme kolku v hodnote 1% bankovky
nalepeného na jej zadnej strane. Ak by tam tento kolok bol chýbal, bankovka by bola neplatná. Tento malý poplatok spôsoboval, že každý, kto dostal zaplatené vo volných šilingoch, usiloval sa minút najprv tie a až potom riadne peniaze. Ludia dokonca platili svoje dane vopred, len aby nemuseli platit ten malý poplatok. Pocas jedného roka tých 32 000 volných šilingov cirkulovalo 463 krát, vdaka comu boli vytvorené tovary a služby v hodnote vyše 14 816 000 šilingov. Obycajné šilingy naproti tomu cirkulovali iba 21 krát. (8)
V case, kedy väcšina európskych krajín zápasila s ustavicne sa zvyšujúcou nezamestnanostou, mesto Wörgl ju v priebehu jediného roka znížilo o 25%. Poplatky vyzbierané mestskou radou, vdaka ktorým peniaze rýchlo obiehali z rúk do rúk, cinili 12% z 32 000 volných šilingov = 3 840 šilingov a boli použité na verejné úcely.
Ked vyše 300 komunít v Rakúsku zacalo uvažovat o prijatí tohto modelu, Rakúska národná banka sa zacala obávat straty vlastného monopolu. Okamžite zasiahla proti mestskej rade a zakázala jej tlacit vlastné peniaze. Napriek mnohorocnému zápasu, ktorý sa dostal až pred Najvyšší súd, ani Wörgl ani nijaká iná komunita v Európe až do dnešného dna nebola schopná tento experiment zopakovat. 

http://www.matrix-2012.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=1582:peniaze-bez-urokov-a-inflacie&catid=57:spiknuti&Itemid=81


Ak sa vám tento článok páčil a chcete aby sa aj ostatní dozvedeli niečo nové, dajte like, alebo nazdielajte.

Máte iný názor a chcete ho zverejniť? Diskusia je tu práve pre vás!

Vulgárnosti a reklama budú vymazané. ( * povinné)
Meno: *
E-mail:


Laco 13.5.2014 13:56:32

Jozef Kodaj
Keby si ľudia nepožičiavali, tak by nemali čím obchodovať. Peniaze zaručujú spravodlivú výmenu hodnôt. Lebo postaviť auto je náročnejšie ako postaviť motorku. Takže sa to meria na peniaze. Avšak odísť z tohoto systému je nemožné, lebo štát si stále pýta peniaze za dane a poplatky. Takže aj keby sme chceli odísť štát nám to nedovolí. Preto si treba uvedomiť že peniaze niesu zlé. Len treba vedieť ako ich dostávať do systému. Dostávať do systému sa preto nesmú prostredníctvom bánk, ktoré vlastnia alebo spravujú len niektorý ludia, ale musia sa dostávať spravodlivo každému. Ak preniaze začneš pridelovať každému, tak nebudú dlhy a nebude sa na tom obohacovať len malá časť bankárov.
Jozef Kodaj iposplus(zavináč)pobox.sk 5.5.2014 21:46:38

Čo by sa stalo,keby si ľudia nepožičiavali a žili z toho čo zarobia a z toho čo si vypestujú tak ako to bolo v minulosti?