Používate prehliadač Internet Explorer 6, ktorý už nie je podporovaný
X
Internet Explorer 6 bol vydaný v roku 2001 a jeho posledná verzia vyšla v roku 2004. Prehliadač nepodporuje najnovšie štandardy a preto je možné, že sa Vám stránka nezobrazí správne. Používanie tohto prehliadača je aj z hľadiska Vašej bezpečnosti na internete nežiadúce.

Doporučujeme Vám nainštalovať si niektorý z moderných prehliadačov: FirefoxFirefox Google ChromeGoogle Chrome Internet ExplorerInternet Explorer OperaOpera SafariSafari
Uvedenými odkazmi sa dostanete na stránku, kde si môžete stiahnuť daný prehliadač v najnovšej verzii.

Znaky nezrelej osobnosti


naposledy upravené 19.1.2016 21:42:23

ABSTRAKT

 

Táto práca pojednáva o znakoch zrelej a nezrelej osobnosti, charakterové znaky , ktoré prispievajú k zrelosti osobnosti. Popisuje rôzne príklady zrelých a nezrelých reakcií a všeobecného správania sa týchto dvoch navzájom sa prelínajúcich stavov každého človeka. Faktory, ktoré formujú zrelosť jedinca


ÚVOD

 

            Téma „Znaky zrelej osobnosti“ ma zaujala z toho dôvodu, že som človek, ktorí rád mení veci vo svojom okolí k lepšiemu a často sa stretávam s rôznymi chybami, ktoré ľudia robia a snažím sa im vysvetliť, ako by mohli veci robiť lepšie. Ich reakcie však často bývajú iracionálne a je problém s nimi naďalej komunikovať, lebo prejavujú znaky nezrelej osobnosti. Čo je však horšie, tak znaky nezrelej osobnosti často prejavujú aj hlavní politickí predstavitelia, či majitelia firiem. Čo v každom prípade vedie k problémom.

            Základom fungovania každej spoločnosti je správne fungovanie jedinca, lebo tento jedinec tvorí síce malú, ale nedeliteľnú súčasť celku spoločnosti. Keby nebolo problémov v správaní sa jedincov, tak ani spoločnosť by nemala problémy vo fungovaní. Práve dnes, viac ako inokedy vidíme a môžeme analyzovať spoločnosť i jedincov vďaka dostupnosti informácií, ku ktorým máme prístup prostredníctvom internetu. Prístup k informáciam nebol nikdy taký jednoduchý a informácie sa nešírili nikdy tak rýchlo ako sa šíria teraz, či už sú pravdivé alebo nepravdivé.
            Momentálne sa na svete deje obrovské množstvo konfliktov, ktoré sú podľa môjho názoru spôsobené hlavne tým, že moc v rukách majú nezrelé osobnosti. Sú to osobnosti, ktorých najvyšším cieľom je moc, bez ohľadu a následky či už enviromentálne, alebo sociálne. Ak sa stane, že osobné záujmi jedinca zvíťazia nad záujmami spoločnosti, tak celé smerovanie spoločnosti naberie nesprávny smer a namiesto rozvoja spoločnosti, celkové fungovanie spoločnosti degraduje na všetkých úrovniach.

           

 

1.1Teórie osobnosti


Behaviorálne teórie osobnosti
Niekedy sa nazývajú aj exogénnymi teóriami, čo označuje protiklad introgénnych. Zakladajú sa na mechanistických predstavách J. B. Watsona, podľa ktorých osobnosť predstavuje správanie. Za cieľ psychológie pokladá predvídať a meniť správanie. Podľa Watsona má človek málo vrodených reakcií a všetko ostatné sa učí, preto sa domnieva, že z človeka môžeme vychovať všetko, čo chceme. Za jedného zo zakladateľov je tiež považovaný E. L. Thorndike (Pardel, T., Kováliková, V., 1977, s. 140).

Humanistické teórie osobnosti
Predstavitelia týchto teórií sa domnievajú, že osobnosť je výsledkom pôsobenia spoločnosti a spoločenských situácií, v ktorých sa človek vyvíja. Hlavnou úlohou pri vzniku osobnosti je sociálne prostredie a učenie. Osobnosť sa skladá z dvoch vrstiev, ktoré označujú ako:

  • individualizované „ja“ – predstavuje to, čo má človek vrodené a pôvodné;
  • socializované „ja“ – je výsledkom socializácie človeka; predstavuje to, čo človek nadobúda počas života napríklad výchovou, sebavýchovou, sebavzdelávaním.

K najvýznamnejším predstaviteľom humanistických teórií, ktoré vznikali v USA v 60. rokoch 20. storočia zaraďujeme C. R. Rogersa, ktorý predpokladá, že vo vhodnom prostredí sa ktorýkoľvek človek spontánne vyvíja smerom k zdravej, zrelej a spoločensky konštruktívnej osobnosti. Podľa neho má každý človek svoje „ideálne ja“ – akým by chcel byť, „objektívne ja“ – akým naozaj je a „subjektívne ja“ – ako vníma sám seba. Ďalším významným predstaviteľom bol psychológ Kalifornskej univerzity A. H. Maslow, ktorý študoval osobnosti ľudí, ktorí prispeli k spoločenskému a kultúrnemu pokroku ľudstva (Boroš, J., 2002, s. 283 – 284)“  [1]

 

1.2  Zrelosť jedinca

Zrelosť jedinca je vyjadrená tým, akým spôsobom pristupuje k realite a ako reaguje na podnety zo svojho okolia. Typickým príkladom nezrelosti sú deti. Správnou výchovou by však tieto nedostatky osobnosti mali časom pominúť. Avšak stretávam sa s tým, že v neskoršom veku sa už odstraňujú podstatne pomalšie alebo aj nikdy. Dospelý jedinec má už dostatok informácií na to, aby mohol nedostatky nezrelej osobnosti odstrániť.

Nezrelosť je u mladých ľudí celkom normálna a prirodzená. Až u dospelých je nezrelé správanie čudné.

 

1.3 Štruktúra charakteru

 

R. F. Peck a R. I. Havighurst (Pardel, T., Boroš, J., 1975) používajú termín „základný charakter, ktorý má päť zložiek a možno ho určiť na základe psychickej a morálnej zrelosti. U väčšiny ľudí sa týchto päť zložiek kombinuje, niektoré sa však môžu stať dominantné (obr. 1)“[2]

Obr.1. Zložky štruktúry charakteru podľa R. F. Peckovej a R. I. Havighurstovej genetickej teórie

 

 

1.4 Osobnostné faktory charakteru

 

Podľa genetickej teórie charakteru je možné určiť charakter šiestimi osobnostnými vektormi:

  • morálnou stabilitou, t. j. tendenciou sledovať stanovený morálny kódex aj bez osobného uspokojenia
  • silou ega, t. j. schopnosťou primerane vnímať, primerane cítiť a primerane myslieť
  • silou superega, t. j. súladom správania so zvnútornenými morálnymi princípmi
  • spontánnosťou, t. j. tendenciou vyjadrovať svoje city a prianie,
  • priateľskosťou, t. j. generalizovaným postojom inklinácie k ostatným ľuďom
  • komplexom trestuhodnosti, t. j. intenzívnymi hostilnými pocitmi a pocitmi viny vzhľadom na sociálne neakceptovateľné podnety.

 

Osobnostné vektory, najmä faktor morálnej stability (+ 0,84) a faktor sily ega (+ 0,88), vysoko korelujú so zrelosťou charakteru.“ [3]

 

2.1  Hlavné znaky zrelej a nezrelej osobnosti

 

Nezrelá osobnosť

 

  • Nezrelý človek popiera rozdiel medzi reálnym svetom a medzi svetom, aký chce mať
  • ·                    Nezrelá osobnosť si nedokáže, alebo je veľmi lenivá na to, aby si vytvorila svoj vlastný program a chová sa nesamostatne. Takéto správanie umocňuje aj televízia a internet, ktoré dávajú jednoduché riešenie ako „zabiť“ čas. V prípade, že je takýto nezrelý človek vo vzťahu, a vidí na svojom partnerovi, že on si dokáže nájsť konštruktívnejšiu činnosť, ako je pozeranie televízie, tak môže túto vinu pripisovať svojmu partnerovi so slovami: Ty si tu čítaš a mne sa nevenuješ!
  • Nezrelý človek nemá predstavu o zodpovednosti a nechápe ju.
  • Nezrelý človek verí svojim ilúziam a predstavám o živote a nedostatočne vníma realitu, alebo nedokáže veci domyslieť hlbšie a uspokojí sa len s povrchnými tvrdeniami
  • Nezrelý človek si neuvedomuje chybné prejavy svojho ega a ak ho niekto upozorní na chybu, tak sa bráni iracionálne, napríklad odíde z diskusie.
  • Ak sa nezrelému človeku niečo nepáči, tak o tom nechce ani počuť, nechce s oponentom diskutovať a veľmi ľahko sa urazí. Typickými prejavmi nezrelosti vo vzťahu sú (trieskanie dverami, týždeň bez zvuku, urážky).
  • Nezrelí človek vo vzťahu vytvára dusno a uráža sa na veci, na ktoré by sa zrelý človek neurazil.
  • Odmieta racionálne informácie, alebo sa im bráni. Tučný nechce počuť o tom, kde robí chyby, ale ak mu niekto chce dobre poradiť, tak mu odpovie že sa do toho nemá čo starať. Pritom oponent mu chcel len poradiť.
  • Riadi sa naivnými vzormi – ako sú hrdinovia z rozprávok.
  • Nieje kompetentný a odmieta uvažovať, kto má akú úlohu. Pojmi ako poriadok a povinnosť odmieta.
  • Plní len tie časti dohody, ktoré mu vyhovujú.
  • Sám si určuje, kedy sa k nemu treba chovať ako k dieťaťu a inokedy chce byť rovnocenný dospelý. Kedy, to si určuje podľa toho, ako sa mu to hodí.
  • Nezrelí ľudia sú ľahkým terčom pre obchodníkov a reklamu, lebo chcenie je pre nich silnejšie ako rozum. Preto si kúpia značkové oblečenie či obuv, aj keď je drahé a miesto jedných topánok, by si mohli kúpiť oblečenie na celú zimu, pritom kvalita môže byť nižšia ako pri lacnejšom nákupe.
  • Nezrelí ľudia bývajú častejšie obeťami nevýhodných pôžičiek, lebo si zoberú úver na všetko čo sa im zapáči bez toho, aby rozmýšľali nad dôsledkami vysokých splátok.
  • Nezrelý človek potrebuje zvyšovať svoje sebavedomie tým, že zníži sebavedomie druhým
     

            Nezrelosť je u mladých ľudí celkom normálna a prirodzená. Až u dospelých je nezrelé správanie čudné.

            V puberte sa človek správa nezrelo, hravo, láska má prednosť pred školou (prácou). Neznesú poúčanie, to ich často burcuje až ku agresivite. Môže byť prítomný vzťah k nezmyselným dobrodružstvám, neraz hazardujúcim so životom.

Dospievajúci ľudia sa správajú ješitne, sú často vzťahovační (vysoká sebaneistota), trucovití, urážliví. Aj tu je láska, či vzťah prioritný pred čímkoľvek, „sme spolu, je nám fajn, tak kašľať na prachy, na prácu, na povinnosti“.

 

            U mladých ľudí sú tieto prejavy prirodzeným prerodom k dospelosti. Vzdor, hľadanie si vlastnej cesty, či idealizácia by však od istého veku mali začať ustupovať reálnym vzťahom.

            Ak do zoznamovacieho inzerátu napíše 16 ročný chlapec, že ho baví prebiehať cez koľajisko keď sa blíži vlak, je to síce bláznovstvo, ale patrí to k veku.

Dospelý (zrelý) človek by mal na reálne ohrozenie života takou nezodpovednou zábavou mať viac odmietavý postoj.

 

Zrelá osobnosť

 

  • Ak vznikne problém, tak si ho uvedomí a začne hľadať riešenia toho problému bez zbytočného osočovania a obviňovania ostatných.
  • Ak problém spôsobil sám, tak si to prizná. A z chyby sa snaží poučiť a nie ju opakovať.
  • Zrelý človek chápe, že zraniteľnosť nieje prejav slabosti a preto slabším neubližuje ešte viac, ale snaží sa im pomôcť.
  • Zrelý človek nie je vzťahovačný. Neurazí sa nielen na to, ak mu niekto povie pravdu, ktorá mu nie je príjemná, ale ani na to, ak by si niekto robil vtip na jeho účet.
  • Zrelí človek sa nielen vzdeláva, ale aj koná. Je vnímaví a je prínosom pre spoločnosť.
  • Zrelý človek chápe, že ako jednotlivec je prínosom pre spoločnosť a čím lepšie sa bude mať celá spoločnosť, tým lepšie sa bude mať aj on sám.
  • Zrelý človek nežije na úkor druhých, ale prispieva k prospechu celej spoločnosti.

 

2.2 Formovanie zrelosti jedinca.

 

            Najdôležitejším faktorom na formovanie osobnosti jedinca, je prostredie v ktorom je od narodenia, teda jeho rodina. Správnou výchovou môže už od malého dieťaťa byť vytvorené  racionálne nazeranie na svet. Napríklad ak dieťa za niečo pokarháme a vysvetlíme mu čo najpodrobnejšie  následky jeho činov, tak dieťa správne vedieme k tomu aby vedelo že čo je dobré pre ostatných, teda pre jeho okolie, je dobré aj pre neho samého. Najlepšie to ukážeme ak dieťaťu predvedieme dôsledky jeho nesprávnych počinov a ukážeme mu správne príklady. Napríklad ak dieťa zoberie druhému hračku a my ho zbijeme po zadku bez ďalšieho vysvetlenia, tak dieťa utečie pred nami ako agresormi a schová sa do kúta, kde ho už nikto nebije. Dieťa to následne vyhodnotí ako chovanie, ktoré ho zachránilo, teda ako správne chovanie a bude to robiť vždy, keď zbadá že sa na neho hneváme. Avšak ak v rovnakom prípade dieťaťu vysvetlíme, prečo nesmie deťom brať ich hračky tým, že mu to ukážeme z opačnej strany a vysvetlíme, a ukradneme jemu samému hračku a vysvetlíme, mu že krajšie je keď si o hračku poprosíme, tak dieťa to pochopí a nabudúce už nebude hračku kradnúť, ale si ju poprosí a ak mu ju dieťa nedá, tak ho môžeme naučiť, že je dobré si hračky vymeniť, alebo si nájsť iné hračky. Z toho vypláva že správne uvažovanie je hlavne o správnych informáciach už od malého veku a dieťa je možné do značnej miery ovplyvniť v rodine. Problémom dnešnej doby je to, že rodičia sa nedostatočne venujú svojim deťom, lebo sú zaneprázdnený prácou a deti sú často „vychovávané“ televíziou a internetom, kde v dnešnej dobe nebeží nič dobré a u detí prevládajú nesprávne názorové smery, kde všetci túžia po bohatstve bez ohľadu na druhých.
            Ďalším silným faktorom formovania osobnosti jedinca je škola. V škole si môže dieťa prakticky vyskúšať morálne princípy ktoré ho učia doma aj v škole učitelia. Úlohou školy by preto malo byť hlavne zabezpečiť u detí aby sa naučili princípy demokracie, humanizmu a vedeckosti.

 

„Demokracia – predpokladá prístupnosť k vzdelávaniu pre všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia a príslušnosti. Ďalej pluralitu názorov a presvedčení.

Humanizáciasi vyžaduje zvýšiť vplyv výchovy v oblasti vzdelávania, a to na

základoch heuristického vyučovania, s dôrazom na citovú a motivačnú výchovu, schopnosť komunikovať , rozvíjaním kritického myslenia a hodnotenia.

Vedeckosťpredpokladá tvorenie obsahu učiva na základe najnovších vedeckých poznatkov, ktoré tvoria ucelený, logicky usporiadaný celok.“ [4]

 

 

 

 

ZÁVER

 

            Racionálne nesebecký charakter reprezentuje najvyššiu úroveň morálnej zrelosti osobnosti. Osobnosť s týmto charakterom nemá pevné morálne schémy, ale koná operatívne s ohľadom na danú situáciu a na dôsledky svojho konania pre ostatných ľudí a na seba samu, je realisticky morálna, čestná, zodpovedná, lojálna atď. Berie do úvahy sociálny účinok a dôsledky svojho konania. V presadzovaní svojich zámerov je aktívna a nemá egocentrické tendencie.

            Aby sme dosiahli takýto charakter, je potrebné správne vychovávať jedinca už od najmenšieho veku. V dieťati je potrebné vytvoriť záujem o nové informácie, ktoré mu v tomto vývoji môžu pomôcť a ukázať mu výsledky snahy, teda úspechy. Jedinec by mal mať určitý nadhľad nad vecami a skôr ako urobí unáhlené rozhodnutie, mal by zvážiť svoje reakcie z viacerých uhlov pohľadu, v ktorých je vyžadovaná veľká dávka empatie. Aby sa človek zdokonaľoval musí mať snahu učiť sa a dosahovať vyššie nesebecké ciele.

            Čím vyššie % zrelých osobností na tomto svete bude, tým menej vojen i osobných konfliktov bude vznikať a svet sa začne uberať od devastujúceho spôsobu života k spolupráci, ktorá bude viesť k menším sociálnym rozdielom spoločnosti a spoločne sa začne budovať spoločnosť zameraná na ekológiu a trvalo udržateľný rozvoj, pretože toto sú najdôležitejšie problémy, ktoré by ľudstvo v tejto dobe malo riešiť. A preto treba svoju pozornosť racionálne zamerať na tieto problémy a nie sami na seba a svoje osobné nezhody.

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

 

[1]

Osobnosť

http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/psychologia/46911/?print=1

 

[2]

PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/pdf_doc/11.pdf

 

[3]

PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/pdf_doc/11.pdf

 

[4]

Výchovné činitele rozvoja osobnosti

http://www.zoe.sk/pub/doc/theologos/t_vychovne_cinitele.pdf


Ak sa vám tento článok páčil a chcete aby sa aj ostatní dozvedeli niečo nové, dajte like, alebo nazdielajte.

Máte iný názor a chcete ho zverejniť? Diskusia je tu práve pre vás!

Vulgárnosti a reklama budú vymazané. ( * povinné)
Meno: *
E-mail: